Toto nie je článok prepísaný z cudzích štúdií. Je to moja bakalárska práca, ktorú som robil na Katedre fyzioterapie Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave. Šesť týždňov som viedol desať ľudí s dlhodobou bolesťou kolena a meral som, čo sa im v nohách naozaj zmenilo.
Nezaujímalo ma, či po cvičení „cítia zlepšenie". Zaujímalo ma, či sa to zlepšenie dá odmerať — v kilogramoch na silomeri a na desaťbodovej škále bolesti. Toto sú výsledky vrátane toho, čo mi na nich sedelo najmenej.
nárast svalovej sily na silomeri, podľa svalovej skupiny
priemerná intenzita bolesti kolena, zo 4,6 na 2,4 na škále 0–10
probandov, ktorým bolesť klesla — nezhoršila sa nikomu
Čo som meral a na kom
Do štúdie som zaradil desať ľudí vo veku 20 až 30 rokov. Každý mal bolesť kolena aspoň dva mesiace a nikto z nich nemal čerstvý úraz. U časti išlo o stav po operácii kolena, od ktorej ubehlo minimálne pol roka. Vyradil som akútne úrazy, neurologické a systémové ochorenia — teda všetko, čo by výsledok posunulo inam než k funkcii svalu.
Cvičili sme šesť týždňov, dvakrát do týždňa, jedna jednotka trvala približne tridsať minút. Pred prvým tréningom a po poslednom prešiel každý rovnakým vyšetrením:
- svalový test podľa Jandu — klinická škála od 0 do 5, hodnotí sa odporom ruky terapeuta
- ručná dynamometria — sila v kilogramoch, tri merania na sval, do výsledku išiel ich priemer
- numerická škála bolesti — 0 znamená žiadnu bolesť, 10 najhoršiu predstaviteľnú
Meral som štyri svalové skupiny na oboch nohách: m. quadriceps femoris (extenzia kolena), mm. ischiocrurales (flexia kolena), m. gluteus maximus (extenzia bedra) a m. gluteus medius (abdukcia bedra). Podľa toho, čo vyšetrenie ukázalo u konkrétneho človeka, som mu potom zostavil cvičebný plán — nie podľa toho, kde ho bolelo.
Prečo pri bolesti kolena meriam aj sedacie svaly
Dve zo štyroch meraných skupín nie sú v kolene. To nie je omyl. Koleno je kĺb medzi bedrom a členkom a veľkú časť toho, čo sa v ňom deje, riadia svaly nad ním.
Keď je oslabený m. gluteus medius, panva neudrží polohu vo chvíli, keď stojíš na jednej nohe. Stehenná kosť sa stočí dovnútra, koleno spadne do valgózneho postavenia a zaťaženie sa presunie tam, kam nepatrí. Cvik na koleno to nevyrieši, lebo problém tam nezačína.
Sila: nárast o 12 až 15 %
Silomer ukázal nárast pri všetkých štyroch skupinách. Graf spája pravú a ľavú nohu do priemeru; os sa začína na nule, takže dĺžky stĺpcov sú porovnateľné medzi sebou.
Priemer oboch dolných končatín, v kilogramoch. n = 10, šesť týždňov cvičenia.
Za šesť týždňov ti sval nenarastie o pätinu. To, čo sa v takom krátkom čase mení najviac, je schopnosť nervového systému sval zapojiť: koľko motorických jednotiek dokáže aktivovať, ako rýchlo a ako dobre pritom svaly spolupracujú. Najviac sa preto posunuli m. quadriceps femoris a m. gluteus maximus — teda svaly, ktoré bolesť kolena najčastejšie utlmí.
Bolesť klesla u všetkých desiatich
Numerická škála bolesti, 0 = žiadna bolesť, 10 = najhoršia predstaviteľná.
Priemer klesol zo 4,6 na 2,4, teda o 48 %. Osem z desiatich ľudí sa posunulo aspoň o dva stupne, jeden skončil na nule. Nikomu sa bolesť nezhoršila.
Nemyslím si, že za to môže iba sila. Šesť týždňov pravidelného pohybu s niekým, kto ti priebežne vysvetľuje, čo sa deje, samo o sebe znižuje strach z pohybu — a ten je pri dlhodobej bolesti veľká časť problému. Sila je tá merateľná časť. To druhé sa meria ťažšie, ale je tam.
Čo svalový test nezachytil
A teraz to, čo ma z celej práce zaujalo najviac.
Svalový test podľa Jandu má päť stupňov a stupeň 5 znamená plný rozsah pohybu proti maximálnemu odporu. Zo všetkých osemdesiatich meraní, ktoré som pri vstupnom vyšetrení urobil rukou, ich sedemdesiat sedelo už na maxime. Podľa tejto škály boli tí ľudia v poriadku ešte predtým, než sme začali.
Silomer na tých istých ľuďoch, v ten istý deň, ukázal niečo iné.
Svalový test rukou (0–5)
4,81 → 5,00
Priestor na zlepšenie sa vyčerpal skôr než škála. Nad päťku sa už nedá ísť, takže zmena nemá kam byť zapísaná.
Ručná dynamometria (kg)
26,18 → 29,70
Tí istí ľudia, tie isté svaly, to isté vyšetrenie. Rozdiel 3,5 kg, ktorý manuálny test nemal ako zachytiť.
Sval, ktorý „dá päťku", môže byť oproti druhej nohe stále výrazne slabší. Odpor mojej ruky to nerozlíši, lebo jeho rozlíšenie končí tam, kde sa začína zaujímavá časť.
Praktický dôsledok: „svalová sila je v norme" neznamená, že tam nie je čo riešiť. Znamená to len, že použitý nástroj už nemá rozlíšenie. Presne preto sa neuspokojím s odporom ruky, keď tú hodnotu viem odmerať.
Rozdiel medzi nohami sa zmenšil takmer o tretinu
Priemerný rozdiel v sile medzi pravou a ľavou dolnou končatinou klesol z 2,38 kg na 1,51 kg, teda o 37 %.
Prečo to sledujem: asymetria medzi končatinami je pri bolesti dolnej končatiny bežný nález. Fredericson a kol. (2000) našli u bežcov so syndrómom iliotibiálneho traktu na postihnutej strane približne o štvrtinu slabšie abduktory bedra. Slabšia noha nie je len slabšia — dostáva menej práce a zvyšok tela za ňu kompenzuje.
Preto testujem obe strany zvlášť. Priemer cez obe nohy asymetriu spoľahlivo skryje.
Čo si z toho odniesť
- Nechaj si odmerať obe nohy, nielen tú, ktorá bolí. Rozdiel medzi stranami povie viac než absolútne číslo.
- Pri bolesti kolena rieš aj bedro. Dve z mojich štyroch meraných skupín boli sedacie svaly a posunuli sa rovnako ako stehno.
- Potrebuješ vstupnú hodnotu, ktorá sa dá prekonať. Ak sa chceš po šiestich týždňoch dozvedieť, či to fungovalo, nesmie tvoje vstupné meranie sedieť na strope škály.
- Šesť týždňov dvakrát do týždňa stačí na merateľnú zmenu. Nie je to veľa času. Je to však pravidelný čas — a v tom je celý rozdiel.
Čo táto práca nedokazuje
Bol by som zlý fyzioterapeut, keby som výsledky predal ako viac, než sú.
Súbor mal desať ľudí a nemal kontrolnú skupinu. Neviem preto oddeliť efekt cvičenia od toho, čo by sa udialo aj bez neho — od zvyknutia si na testovanie, od prirodzeného priebehu ťažkostí, od toho, že sa niekto šesť týždňov niekomu pravidelne venoval. Štatistická významnosť hovorí, že zmena vo vnútri tohto súboru nie je náhoda. Nehovorí, že za ňu môže cvičenie.
Probandi mali 20 až 30 rokov, boli spolupracujúci a bez neurologického ochorenia. U šesťdesiatnika po náhrade kolenného kĺbu by čísla vyzerali inak.
A meral som silu a bolesť — nie chôdzu, výkon ani návrat k športu. To je ďalšia práca.
Napriek tomu si z toho beriem jednu vec, ktorá mi zmenila prax: meraj to, čo chceš zlepšiť, a nástrojom, ktorý má dosť jemné rozlíšenie. Inak sa ti bude zdať, že si na začiatku aj na konci rovnako v poriadku — a pritom je medzi tým tri a pol kila rozdielu.
Zdroj dát: LÖRINC, Š., 2026. Cvičenie podľa svalového testu pri pacientoch s funkčným deficitom svalovej sily na dolných končatinách. Bakalárska práca. Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave, Katedra fyzioterapie. Ďalej citované: Janda 2004; Mentiplay a kol. 2015 (spoľahlivosť ručnej dynamometrie); Folland a Williams 2007 (nervové adaptácie); Fredericson a kol. 2000 (asymetria abduktorov bedra). Článok je informačný text, nie diagnostika ani náhrada vyšetrenia.
